Aj keď do Rijeky lietajú lietadlá iba z 4-5 miest Európy, ja som mal šťastie, lebo jedno z nich bolo aj mne blízke mesto Košice. Odtiaľ do Rijeky odlieta 1 let týždenne a spiatočná letenka ma stála niečo cez 200 eúr.

Prílet bol teda 3.7.a moja kontaktná osoba ma uistila, že prísť +- 7 dni pred nástupom je vporiadku. Vopred som sa snažil dohodnúť, či ma niekto príde vyzdvihnúť na letisko. Ochota bola, no problémom bolo letisko a to tým, že je umiestnené na ostrove Krk čo je asi 50km od mesta. Práve preto som si po prílete na ostrov Krk našiel autobus, ktorý šiel priamo do Rijeky, kde ma už na hlavnej autobusej stanici čakala moja kontaktná osoba- Mate Large.

Mate bol po celý pobyt veľmi ochotný a hneď prvý deň ma sprevádzal všade kam som potreboval- internát, jedáleň a miesta, ktoré slúžili na vyplnenie voľného času. Hneď prvý deň mi dal aj preukaz na mestskú dopravu, ktorý platil na celý mesiac. Bez neho by každá jazda autobusom 2 eurá, a keďže doležité miesta boli dosť ďaleko od seba, za deň sme sa zviezli hore-dole i 10x.

Mesto samé je dosť drahé, pre porovnanie (rohlík 2,5 kuny, chlieb 16 kún, priemerná cena jedla v reštaurácii: 50-70 kún, listok na MHD: 16 kún).

Stravovanie nám zabezpečili v nemocničnej jedálni a to obedy a večere, aj cez víkend. Neviem či je to ich národný zvyk, ale vždy nás čakalo 5-6 chodov a z jedálňe sme sa doslova odgúľali.

V mesiaci júl sme tam boli na výmenu len 10-ti študenti, takže to bolo o to priateľskejšie a každý sa mohol obrátiť na ktorúkoľvek kontaktnú osobu, nielen na tú svoju. Pomáhali nielen s problémami ako chorvátska simkarta, ubytovanie priateľov ale aj výlety a zľavy.

Ubytovnie nás čakalo na vysokoškolskom internáte. Dohoda bola, že sme sa v polovici mesiaca museli presťahovať do inej budovy, kvoli prázdninovému obmedzenému chodu, takže som mal možnost bývať v lepšom i horšom prostredí.

Obe miesta poskytli na prežitie nutné veci. Jediným nedostatkom bola teplota a vlhkosť vzduchu každú noc a spoločné kúpeľne. Od nemocnice bol internát vzdialený asi 7 minút autobusom a tie jazdili každých 15 minút.

Nemocnice v ktorých sa vyučuje sú v meste 3. Tá hlavná, v ktorej som absolvoval chirurgickú stáž na oddelení všeobecnej chirurgie sídlila v staršej budove zrekonštruovanej po vojne z vojenského štábu.

Nevyzeralo to tak hrozne ako to znie, no moje očakávania boli vačšie. Na starosť ma mal primár, ktorý ma každý deň po sedení pridelil nejakému mladému rezidentovi. S tým som sa potom dostal buď do ambulancie, na ložka, alebo na operačné sály, kde to bolo najzaujimavejšie. Po pár dňoch som si mohol vybrať a tak som chodil už iba na sály, kde som mohol prejsť od operácii brucha cez hrudńík po cievnú chirurgiu.

Personál ma do ničoho nenaháňal, ak bola nejaká zaujímavosť tak mi to odporučili.

Jazyk, samozrejme chorváčtine, som sa snažil aspoň trochu naučiť. Rozumieť sa dá po 2-3 týždňoch všetkému, s rozprávaním je to ťahšie, ale k základnej orientácii 2 týždne stačia. Anglicky rozprávala vrchná sestra i mladý lekári a primár, zbytok očakával chorvátštinu. V tejto oblasti obyvatelia rozprávajú trochu i taliansky, ale na to by som sa nespoliehal.

Voľný čas nám 1-2 týždne zabralo spoznávanie Rijeky. Mesto je priemyselne založené, takže za plážou sme museli ísť buď pred alebo za mesto autobusom takých 20 minút, no určite sa to vyplatilo. Centrum tvorí hlavná ulica Korzo, ktorá ma cez 1 km a na každom kroku niečim zaujme. Stratiť sa dá i v nekonečných úzkych uličkách. Nad mestom stoji hrad Mirjunaka, z ktorého je výhľad na celé mesto a more.

Celý sever Chorvátska nie je o nič menej zaujímavý než turistickejší juh, a tak cestovanie po okolí naplnilo druhu polovicu pobytu. Výlet loďou, víkend na ostrove Krk a Cres, na to všetko mám pekné spomienky a túto stáž možem len doporučiť.

Ignác Kubica

ben141@email.cz

.