Katánie, Sicílie

Klinická stáž IFMSA

Jméno účastníka: Lucia Mikulová

Termín: srpen 2009

Nebudem klamať keď poviem, že som bola poriadne zaskočená, keď som sa koncom mája dozvedela, že idem na Sicíliu. V preferenciách som ju mala až na treťom mieste, ako väčšina ľudí, s ktorými som sa v Katánii stretla. Nakoniec som však bola rada, že to takto dopadlo.

Doprava na Sicíliu

Do Katánie nebol problém dostať sa. Ja som letela priamym letom z Prahy, ale dá sa ísť priamym letom aj z Viedne alebo z Bratislavy, záleží na termíne a cene, ktorá vám vyhovuje. Let trvá 2:20 hod.a pri pristávaní sa nám naskytol pekný pohľad na Etnu. Na letisku ma čakal mne pridelený zástupca z tamojšej univerzity, ktorý ma  autom zaviezol na internát Hotel Costa.

Ubytovanie

Hotel Costa sa nachádza pri najväčšej ceste v Katánii – Via Etnea, takže na ticho a kľud sme mohli zabudnúť. Prideľovanie izieb bolo dosť zdĺhavé, pán riaditeľ mal vždy dostatok času na všetko a počas vybavovania ubytovania stihol 5-krát telefonovať, prijať 2 návštevy a natipovať čísla do lotta...Po 2 hodinách sa konečne veci pohli vpred a dostala som izbu. Bola priestranná,2 postele, vlastná kúpeľňa a záchod, balkón smerom na hlavnú cestu, klimatizácia a bonus bola chladnička. Moja izba bola vcelku zachovaná, ale niektoré iné izby vyzerali hrôzostrašne a boli dokonca aj bez klimatizácie. Odporúčam teda ubytovať sa na 4. a vyššie poschodie. Pri príchode nám dali (príp. sme si museli vypýtať) plachty, prikrývky, vankúše a ak sa pošťastilo tak aj uteráky. Vymieňajú ich podľa potreby.

Jedlo

Jedlo sme mali 2-krát denne - obedy a večere v menze na prízemí internátu, okrem nedele. Ponúkali cestoviny, rôzne typy mäsa, pizzu každý večer, dezerty, šalát, ovocie a nápoj. Jedlo bolo chutné, len na konci mesiaca nám cestoviny liezli aj ušamiJ Ak sme si chceli nejaké jedlo dokúpiť, neďaleko(na Piazza Cavour) bol supermarket. Keď sme cez víkendy chodili na výlety, spravili nám balíček s jedlom.

Doprava v meste

Krátko po príchode nám miestni študenti rozdali kartičky na autobusy, ku ktorým sme si mohli kúpiť mesačný lístok za 20 eur. Na miestnu dopravu sme si všetci dlho zvykali, na žiadnej zastávke nie je časový rozpis, takže vždy bola veľká záhada kedy náš autobus vlastne príde. Ak sme chceli byť niekde na čas, museli sme vždy rátať s časovou rezervou. Niekedy sa stalo, že sme čakali aj hodinu, ale to bola skôr výnimka.

Nemocnica

Prvý deň nás do nemocnice Vittorio Emanuele zaviezol za nás zodpovedný miestny študent, predstavil nás kolektívu a potom sa nás už ujal nám pridelený doktor, ktorý nám aj ukázal oddelenie a celý mesiac sa nám venoval. Ja som bola na emergency surgery, spolu s ďalšími 4 študentmi. Väčšinou sme boli na oddelení a vyšetrovali urgentných pacientov, alebo na ambulancii kde sa robili menšie výkony, často nás zobrali aj na operácie, kde sme asistovali.

Komunikácia s lekármi a pacientmi – odporúčam naučiť sa aspoň základy taliančiny, s angličtinou tam veľmi nepochodíte, ale to veľmi záleží aj od doktora a oddelenia. V každom prípade, s pacientmi sa po anglicky vo väčšine nedohovoríte(a ani v obchodoch, na kolejnej recepcii, s riaditeľom atď.)

Úroveň a vybavenie nemocnice boli obdobné ako u nás.

V prípade, že sa niekomu dané oddelenie nepáčilo, nebol problém chodiť niekde inde.

Voľný čas

Samozrejme nebolo všetko len o nemocnici a vo voľnom čase sa dalo robiť kopu vecí. Hneď na začiatku sme mali welcome party, ktorá sa konala vo vile s bazénom a veľkou záhradou. Na konci sme zase mali good-bye party . Každý víkend boli pre nás prichystané výlety- Etna, Taormina, Agrigento, Lakes of Cavagrande, Noto, Aci Trezza, Syrakúzy a individuálne kde sa nám len zachcelo.

Pláže boli kamenisté aj piesočnaté, vždy bolo treba ísť buď autobusom (cca.20 min. záležalo od hustoty dopravy) alebo metrom, na výber boli platené aj bezplatné.

Nakupovanie: Via Etnea je ulica plná obchodov, takže najmä dievčatá si prišli na svoje. Okrem obchodov je tam množstvo cukrární a zmrzlinární, kde sme zvykli chodievať večer.

Odporúčam navštíviť aj miestne námestia ako napr. Piazza Duomo, Villa Bellini, Piazza Stesicoro a tiež botanickú záhradu, ktorá je takisto na Via Etnea.

Osadenstvo

Zahraničných študentov bolo cez  40  plus miestni študenti a ich známi, takže nás tam bolo požehnane. Boli tam študenti zo Slovenska, Česka, Rumunska, Bulharska, Malty, Poľska, Nemecka, Srbska, Palestíny, Portugalska, Španielska, Grécka, Talianska...Ako všade kde je veľké množstvo  ľudí, aj tu sa časom vytvorili menšie skupinky ľudí, ktorí si najviac pasovali a trávili spolu väčšinu času. Spoznala som tam naozaj skvelých ľudí, s ktorými aj naďalej zostávam v kontakte.

Čo sa týka Talianov z univerzity, tí boli veľmi milí, ochotní, spoločenskí a uvoľnení, čo sme všetci vrelo uvítali. Museli sme sa však naučiť veľkej trpezlivosti, dochvíľnosť je pre nich veľmi vzdialený pojem a tak sa nám často zdalo, že nerobíme nič iné než na niečo a niekoho čakáme. Pre nich to bolo „no problema!“

Moje hodnotenie

Jednoznačne sa mi tam veľmi páčilo a všetkým, ktorí majú radi južanskú náturu, odporúčam vyskúšať Katániu. Prax v nemocnici bola tiež podľa mojich očakávaní. Z Katánie mám veľmi veľa skúseností, pozitívnych zážitkov a veľa nových priateľov.

Vaše dotazy rada zodpoviem, tak neváhajte a píšte na lucia.mikulova@yahoo.com