Affoltern am Albis, Švýcarsko
Klinická stáž IFMSA
Jméno účastníka: Silvia Langová
Termín: srpen 2009
Organizácia cesty:
Marco z Zűrichu sa mi ozval behom semestra a všetko vopred so mnou prediskutoval, na aké oddelenie by som chcela ísť najviac, aké ubytovanie a tak. Mailom mi posielal odkazy na jednotlive nemocnice a ubytovanie. V deň príchodu ma čakal na autobusovej stanici a autom odviezol až na miesto, kde som bývala.
Doprava:
Hneď ako som mala isté miesto stáže, hľadala som čo najlacnejšie lístky na autobus, vlak, či lietadlo. Keďže som chcela neplatiť veľa za cestovné, šla som Student agency autobusom priamo do Zűrichu, čo bolo najlacnejšie i keď cesta trvala dlhšie než lietadlom. V Zűrichu som sa nemusela starať o ďalšie prípoje až do Affolternu, keďže mi to všetko Marco zariadil. To som bola moc vďačná, pretože Affoltern bol 30 min. vlakom od Zűrichu a neviem ako by som to našla sama.
Ubytovanie:
Bývala som 3 min. od nemocnice( hneď na druhej strane cesty). Izba bola jednolôžková, pekne zariadená, ovšem bez internetového pripojenia. Socialka bola spoločná na chodbe, ale tiež luxusne zariadená. Kuchyňa bola taktiež spoločná, len bez kuchynského riadu. Tam mal každý vlastný. Vedľa mňa bývali ďalší praktikanti z Nemecka, ktorí mi vo všetkom pomáhali, radili a i riad požičali. Na prízemí sa nachádzala spoločenská miestnosť, kam sme chodievali pozerať televízor.
Affoltern am Albis:
Je to ževraj dedina( mne to skôr pripadalo ako malé mestečko s nádherným výhľadom na hory) sa nachádzal síce až 30 min. vlakom od Zűrichu, ale spoje do Zűrichu boli super, ovšem príliž drahé, ako všetko vo Švajčiarsku. Každá malá dedina je tam prepojená železnicou a i busmi. Každých 15 min. šiel vlak do Zűrichu a nikdy vlak nemeškal. Affoltern je plný športovísk, obchodíkov, reštaurácii, nádhernou prírodou s rôznymi turistickými chodníkmi.
Nemocnica a stážovanie:
Praxovala som na internom oddelení v malej nemocnici, ktorá čiastočne prijímala pacientov i privátne. Hneď na začiatku som dostala menovku, telefón, čípovú kartu a 4x biele nohavice, tričko a plášť. Prezúvky tam nikto nemal. Každý chodil v topánkach, v ktorých prišiel do práce. A i biele oblečenie nie každý doktor mal. Niektorí len plášť prehodený.
Každý deň som s doktormi chodila ráno na spoločné sedenie s chirurgmi o 7.45, kde sa preberali pacienti noví, operovaní. Každý štvrtok na sedení mal jeden z doktorov odbornú prednášku. Chodievala som s doktormi na vizity, vyšetrovala pacientov, robila ekg, písala príjmy a prepúšťacie správy, videla odborné vyšetrenia ako gastroskopie, kolonoskopie, sonografie, rôzne punkcie. Po druhom týždni mi pridelili i nočné a víkendové služby, na ktorých som asistovala na operáciach, sádrovala, zašívala rany, asistovala pri pôrode, proste, čo bolo potrebné pomôcť. Doktori ku mne boli strašne milí, všetko mi vysvetľovali, ukazovali. Páčil sa mi ich prístup k pacientom, ale i k sebe navzájom. V nemocnici som každý deň bola od 7. 40 do 17.00-19.30, podľa množstva práce, keď som mala nočné, tak dlhšie. Takže čas na nejaký večerný program som až tak nemala.
Strava:
Na začiatku stáže som dostala príspevok 300 švajč. frankov na stravu. Z nich som si platila obedy v nemocnici. Boli síce lacnejšie ako v meste, ale na naše pomery i tak drahé. V priemere stál obed 9 švajč. frankov (1 švajč. frank je cca 16-17 Kč). Na začiatku stáže som dostala číp, na ktorý som si dobíjala kredit a potom mohla takto platiť v jedálni, automate, či kaviarni.
Počasie:
Každý týždeň aspoň tri dni bolo dosť teplo, okolo 33˚ C a aspoň dva dni v týždni trochu spŕchlo a teplota sa znížila asi tak na 25 ˚C. Jemný letný dážď, či búrka mi niekedy vhod padla, pretože v nemocnici nebola klíma a dosť sa v niektorých človek potil.
Jazyk:
Vo Švajčiarsku je to s jazykmi trochu komplikované. Úradný jazyk v nemeckej oblasti je síce nemčina- Hochdeutsch, ale žiaden Švajčiar odbornou nemčinou nehovorí. V nemocnici pracovali nemeckí lekári a mladí lekári, ktorí sa snažili so mnou rozprávať odborne. No ostatní a starší doktori rozprávali len ich Švajčiarskou nemčinou. Švajčiarska nemčina má veľa odlišných nemeckých slov, veľa pridaných francúzskych a talianskych slov. I nemecké slová ináč vyslovujú a čítajú. Zo začiatku som mala trochu problém porozumieť ( a to mali problém i moji kolegovia- praktikanti z Nemecka), ale postupne som sa naučila ich štýl jazyka. Ináč všetci Švajčiari ovládajú minimálne 3 cudzie jazyky, niektorí z doktorov ovládalo i 5 cudzích jazykov.
Záver:
Som rada, že som sa túto prax absolvovala. Nabrala som rôzne skúsenosti, naučila sa veľa odborných vecí, zdokonalila v jazyku. Jediné, čo by som zmenila, tak asi oddelenie, pretože na interne bolo veľa ,,papierovačiek,,, ale nočné služby boli super. Jeden doktor mal na starosti všetky oddelenia: interne, gynekológiu a chirurgiu, takže z každého niečo. Švajčiari sú strašne milí, poradia a keďže v celom Švajčiarsku žije plno cudzincov, nikdy som si tam nepripadala ako cudzinka. Páčil sa mi tam prístup starších atestovaných doktorov k mladým neatestovaným a k praktikantom. Rada by som sa tam niekedy vrátila. Ďakujem IFMSA za celé zorganizovanie, či už praxe alebo sociálneho programu vo Švajčiarsku.
Ak máte niekto dotazy, rada zodpoviem: silvi.l@seznam.cz