Ulm, Německo

Klinická stáž IFMSA

Jméno účastníka: Martina Hanicová

Termín: červen 2018

Príjazd:

Predtým ako som vycestovala, bolo nevyhnutné zabezpečiť si všetky potrebné očkovania, sérologické testy a záznamy o posledných očkovaniach. V mojom prípade som ich reálne potrebovala iba do mojej card of documents, v nemocnici to odo mňa už nik nevyžadoval. V Nemecku majú vlastný formulár a vyžadujú otestovať: Hep A, B,C, TBC, HIV, tetanus, čierny kašeľ, MMR, varicella, detskú obrnu. Do Ulmu som sa rozhodla ísť autobusom, vybrala som si spoločnosť Flixbus, ktorá zabezpečuje priamy spoj Praha (autobusové nástupište Florenc) – Ulm (Eberhard - Finckh - Straße). Cesta trvala asi 7 hodín a v cene 26 Eur som mala aj 20kg batožinu. Lístok som si kupovala asi mesiac a pol dopredu a spiatočný asi mesiac. Na autobusovom nástupišti v Ulme ma čakala moja CP a doviedla ma až na ubytovanie. Čo sa týka kontaktných osôb, tak sa o mňa starali viacerí, jedna slečna mala na starosti vybaviť moju stáž v nemocnici, druhá ma vyzdvihla na autobusovom nástupišti, tretia zaviedla do nemocnice.

Ubytovanie:

Ubytovaná som bola na študentskom internáte Heilmeyersteige, ktorý spadal pod univerzitu, bol to zmiešaný internát so systémom študentských apartmánov. Jeden byt mal 4 izby, každý študent mal vlastnú priestrannú izbu s prístupom na internet, spoločná bola kuchyňa a kúpeľňa. Ja sama som mala ako spolubývajúcich erasmus študentku zo Španielska a nemeckého študenta. Internát bol od nemocnice vzdialený cca 10minút jazdy autobusom. Čo sa týka stravy, od hosťujúcej organizácie sme dostali vreckové 200 Eur a v podstate som si mohla vybrať, či sa chcem stravovať v nemocnici alebo si budem variť sama. Ja som sa stravovala v nemocnici, na obedy som chodila s lekármi z môjho oddelenia. Nabila som si elektronickú kartu, rovnaký princíp ako máme my v jedálni NFOL, a za 3,80 Eur som si mohla každý deň vybrať zo 4 hlavných jedál, k tomu bol každý deň dezert (koláč, zmrzlina, jogurt, ovocie) čerstvé šaláty, ktorých ste si mohli nabrať koľko ste chceli a tiež káva a voda.

Stáž:

Bola som umiestnená do vojenskej nemocnice v Ulme - Bundeswehrkrankenhaus Ulm. Oproti univerzitnej nemocnici bola menšia a kľudnejšia. Lekári boli zamestnanci armády a nosili biele vojenské uniformy. Pacienti boli vojaci ale aj civili. Stážovala som na oftalmológii, ktorá bola klasicky rozdelená na ambulantnú časť, lôžkovú a operačné sály. Komunikovala som po Anglicky. Väčšina lekárov vrátane väčšiny sestier hovorili anglicky, aj keď ich znalosti jazyka boli niekedy viac pasívne ako aktívne. Všetku zdravotnícku  dokumentáciu viedli v nemčine. Každopádne, keď mali pacienta, nemali problém čokoľvek mi  vysvetliť. Vybavenie nemocnice bolo na špičkovej úrovni. Na oddelení som zhodou náhod bola celý mesiac s jedným nemeckým študentom, ktorý mi veľmi pomohol, prekladal mi pri práci s pacientmi ktorí nehovorili anglicky (pri odberoch krvi aj bežných vyšetreniach). Každý môj deň začínal o 7:30 vizitou na lôžkovom oddelení. Pacienti ktorí tu ležali boli po operácií, alebo hlavne pacienti s galukómom, ktorým sa meral vnútroočný tlak a nastavovala sa liečba. Po jej skončení sme si zvyčajne aj s nemeckým študentom sami zavolali zaujímavých pacientov z rána a sami ich vyšetrovali. Nasledovalo odoberanie krvi, v Nemecku to robia výlučne lekári, teda hlavne medici. V žiadnom prípade nie sestričky. Po odberoch krvi som čas do obeda trávila na operačných sálach a po obede som sa vždy pridala k lekárom na ambulanciách. Končila som o 16:00 – 16:30, lekári pracovali zvyčajne do 17:00, v piatky celá nemocnica končila o 13:00. Po celý čas som mala voľný výber v tom, čo chcem robiť a vidieť, tak mi to prízvukovali všetci lekári. Ale vo všeobecnosti platí, že študent musí byť sám aktívny a zaujímať sa, pýtať sa. Ku mne boli vždy veľmi slušní a nikdy ma neodmietli.

Mesto:

Ulm je na Nemecké pomery pomerne malé mesto, je o niečo väčší ako Olomouc. Architektúra v ňom bola moderná, no samozrejme mal aj svoje historické časti. Ak budete v Ulme, rozhodne musíte vidieť Ulm Münster (katedrála ktorá sa pýši tým, že vďaka svojej veži je najvyšším kostolom na svete) a starú Rybársku štvrť. Dostupnosť služieb a obchodov bola rovnaká ako u nás, akurát Nemci majú všetky obchody v nedeľu zatvorené.

Cestovanie:

Vzhľadom na to, že Ulm je relatívne malé mesto, tak bolo pomerne jednoduché dopraviť sa na akékoľvek miesto v meste. Sama som od lokálnej pobočky dostala vypožičaný bicykel, pretože v Nemecku je to dosť bežný spôsob prepravy a cyklistické chodníky majú naozaj skvele vybudované. Tiež som mala mesačný lístok na verejnú dopravu, ktorý ma stál 40Eur. Každý voľný víkend po ukončení stáže som niekde cestovala. S mojou španielskou spolubývajúcou som bola v Stuttgarte a na  rozprávkovo krásnom hrade Neuschwanstein. Na stáži som náhodou stretla jedného maďarského lekára, ktorý bol na podobnej stáži na chirurgii a ostatné víkendy sme cestovali spolu. Navštívili sme Augsburg, Zürrich, najvyšší nemecký vrch Zugspitze, Lindau a Bodensee.

Certifikáty a iné dokumenty:

Podľa podmienok bvmd( nemeckej IFMSA), na získanie certifikátu bolo potrebná 100% účasť, max 10% neprítomnosť po dohode s lekárom, ktorý je za vás zodpovedný. Ja sama som ale nevymeškala ani jeden deň, takže získať certifikát nebol žiadny problém.

Celkové zhodnotenie:

Nemecko je krajina so špičkovou medicínou. Celkovo moja skúsenosť s Nemcami bola pozitívna,  zo začiatku sú síce mierne odmeraní ale rozhodne sú to veľmi slušní ľudia a keď ich človek trochu spozná, nie sú vôbec zlí. Rozhodne s úsmevom a pozitívnym prístupom nespravíte krok vedľa. Študenti sú v Nemecku braní ako súčasť tímu a lekári ich aktívne zapájajú do chodu oddelenia a učia. Bežne tu robia príjem pacienta na oddelenie, vyšetrenie pacienta pod dohľadom lekára, spísanie anamnézy, návrh liečby. Prácu na klinike, prístup tútora a lekárov, ochota administratívnych pracovníkov, jedlo a ubytovanie hodnotím vysoko pozitívne. Rozhodne každému odporúčam vycestovať na stáž do zahraničia. Vyskúšala som si iný systém práce, spoznala množstvo ľudí z rôznych koncov sveta, cestovala a veľa  sa naučila. Dúfam, že sa do Nemecka raz vrátim, možno aj do Ulmu.