Parma, Itálie

Klinická stáž IFMSA

Jméno účastníka: Claudia Gürtlerová

Termín: září 2018

 

Příjezd:

Letela som leteckou spoločnosťou Austrian Airlines z Viedne do Milána. Let trvá 1,5 hodiny. Keďže som sa miesto stáže dozvedela až po deadline, letenky som kupovala len pár týždňov pre odletom, takže ma let stál o niečo viac, ako sa bežne pohybujú ceny letov do Milána. Z letiska som cestovala shuttle busom na Milano Centrale (hlavná vlaková stanica) a potom vlakom do Parmy. Na stanici ma vyzdvihla moja CP, spolu sme išli mestskou hromadnou dopravou k nášmu ubytovaniu. Na moje prekvapenie CP nevedela presne, akým spojom sa dostať k ubytovaniu a ani najbližšiu zastávku.

 

Ubytování:

Bývala som na študentskom univerzitnom byte. Byt bol moderne zariadený, plne vybavený s 3 izbami a 2 kúpeľňami. Supermarket a pár drobných obchodíkov bolo do 3 min chôdze. Nemali sme k dispozícii WIFI, ktoré som považovala, že bude samozrejmosťou (študenti ubytovaný na kolejích, cca 5 min od nemocnice WIFI pripojenie mali). Nevýhoda ubytovania bola, že byt bol na okrajovej štvrti mesta, takže sme boli ďaleko od centra a aj od nemocnice. Cesta autobusom do nemocnice (museli sme 1x prestupovať) trvala vyše 40 minút. Spoje jazdili často, aj počas víkendov, problém bol ale s nočnými spojmi, po 20 hodine nejazdili takmer žiadne autobusy.

 

Stáž:

Moju klinickú stáž som absolvovala na oddelení anesteziológie a urgentnej medicíny. V 1.deň mala ísť so mnou do nemocnice moja CP, ktorá mi ale ráno oznámila, že nepôjde. Mala mi ukázať cestu autobusom do nemocnice, aby som vedela, ako tam trafiť v ďalšie dni. Ale asi som očakávala priveľa. Takže môj prvý deň bol veľmi náročný, kým som trafila na správne oddelenie a stretla môjho tútora (s týmto všetkým mi mala pomôcť moja CP). Vybavenie nemocnice je na podobnej úrovni ako vo FNOL. Môj tútor nevedel veľmi anglicky, takže som trávila dni s doktormi, ktorý vedeli o niečo lepšie anglicky, ale celkovo s angličtinou v nemocnici bol veľký problém. Oblečenie a obuv sme dostávali na oddelení, každý deň čisté. Mala som možnosť byť na jednotkách intenzívnej starostlivosti, operačných sálach, v ambulancii a na urgentnom príjme. Videla som veľmi veľa výkonov, mala som možnosť sa aktívne zúčastňovať. Doktori boli veľmi ochotní a ústretoví, dokonca som bola pozvaná aj na sympóziu urgentnej medicíny, ktoré organizovali. Stravovali sme sa v menze, ktorá bola do 10 min chôdze od nemocnice.

 

Město:

Parma je veľmi podobná Olomoucu. Je to študentské mesto, s množstvom parkov, cyklotrás, veľmi pekným historickým centrom. Je preslávená parmskou šunkou a parmezánom, takže všade sú drobné obchodíky so šunkou a syrom. V malebných Parmských uličkách je veľa drobných a veľmi útulných kaviarní s výbornou kávou, plno zmrzlinární , pekárničiek a butikov. Každý týždeň bol vo vybrané dni trh, kde ľudia predávali rôzne starožitnosti, miestne špeciality a potraviny z vlastnej záhradky.  Na čo sa treba pripraviť sú ceny. Parma je asi 3x drahšia ako Olomouc, ale to asi platí o celom Taliansku. Večer sme si chodili sadnúť do centra na aperitivo. Aperitivo majú v reštauráciách a baroch po 18 hodine a v cene drinku je vždy aj nejaké to jedlo, takže zaplatíte za drink a aj ochutnáte veľa talianských špecialít.

 

Cestování:

Social program nebol veľmi pestrý. Na začiatku stáže sme dostali zoznam aktivít, ktoré nás čakajú, ale konali sa iba 2 a to bolo iba posedenie v reštaurácii a na drinku, takže pre mňa veľké sklamanie. Bol naplánovaný výlet do Cinque Terre, ktorý talianska IFMSA na poslednú chvíľu zrušila. Keďže o nás ako incomingov nebol takmer žiadny záujem, rozhodli sme sa cestovať sami. Vlaky sú v Taliansku veľmi drahé, takže sa niekedy viac oplatilo požičať si auto. Navštívili sme Miláno, Bolognu, Manttovu, Modenu, Florenciu, Pisu,Cinque Terre. V Parme sme cestovali MHD, mesačný lístok ma stál 35 eur.

 

Certifikát sme dostali v posledný deň stáže

 

Celkové hodnocení:

Taliansko je prekrásna krajina, ktorú sa oplatí precestovať. Stáž v nemocnici by som ohodnotila pozitívne a určite by som ju doporučila niekomu, kto vie taliansky. Ja som často natrafila na jazykovú bariéru. Anesteziológia a urgent boli výborná voľba, keďže som sa s áristami dostala takmer na každé oddelenie. Doktori sú veľmi ochotní. Keď vidia, že máte záujem, všetko trpezlivo a so zaujatosťou vysvetľujú. Toto sa ale nedá povedať o miestnej IFMSA, ktorá bola dezorganizovaná, menila plány a vo veľa veciach nám nebola ochotná nám pomôcť.