Rijeka, Chorvatsko

Klinická stáž IFMSA

Jméno účastníka: Petra Válečková

Termín: červenec 2015

Príchod

Chorvátsko síce nebolo mojou prvou voľbou, bolo mi pridelené podľa počtu bodov, čo sa ale nakoniec ukázalo ako skvelá náhoda.

Pred stážou som si musela vybaviť niekoľko dokumentov- potvrdenie o MRSA negativite, medzinárodný očkovací preukaz, poistenie na obdobie stáže, potvrdenie o štúdiu v angličtine. Z očkovania vyslovene požadovali potvrdenie o očkovaní proti hepatitíde B. S MRSA to bol trochu problém, na klinike pracovného lekárstva o tom nič nevedeli a nakoniec som to musela skombinovať s mojou praktickou lekárkou a s ORL lekárom. Víza neboli potrebné.

Čo sa týka dopravy, do Rijeky sa dalo viacerými spôsobmi. Najlacnejšou alternatívou bol autobus spoločnosti Tourbus, ktorý odchádza z Brna. Odporúčam využiť tento spôsob Cesta s nimi bola veľmi príjemná, pomerne rýchla, a hlavne boli presní. Spiatočná cesta stála necelých 2000 kč, čo mi moji priatelia z iných krajín nechceli uveriť. Jednoznačne to bola najlacnejšia cesta na stáž do Chorvátska. Lietadlom to bolo tiež možné, dalo letieť buď priamo do Rijeky, alebo do Puly , prípadne do Splitu a odtiaľ autobusom do Rijeky. Každopádne cestovanie vlakom v Chorvátsku je utrpenie, určite by som sa tomu snažila vyhnúť, lebo čo v našich končinách trvá tri hodiny, tam trvá aj dvanásť hodín.

Na stanicu po mňa prišla moja kontaktná osoba, ktorá bola na minútu presná, a aj keď som prišla o 6. hodine ráno, bola veľmi príjemná a po ubytovaní mi ukázala všetky dôležité miesta.

Ubytovanie

Bývala som na internáte, ktorý bol v čase príchodu ešte obývaný chorvátskymi študentmi, takže to tam bolo príjemne rušné. Izby boli pomerne malé, bývali sme po dvoch. Kuchynka bola len málo vybavená, bolo potrebné mať vlastné hrnce, s mikrovlnkou nerátajte.  Dole na prízemí však bola študentská menza, kde boli veľmi dobré ceny a tam sme si zvykli kupovať raňajky a kávu. Pár metrov od internátu bola aj výborná pekáreň.

V rámci mesta sme sa presúvali autobusom. Tu na nás čakalo nepríjemné prekvapenie, pretože s vydaním autobusovej karty, ktorú nám sľúbili a mohli sme s ňou cestovať zadarmo, otáľalo mesto asi týždeň, čo pre nás znamenalo platiť  2 eurá pre spiatočnú cestu, a keďže sme sa denne presúvali do nemocnice a z nej na pláž, prvý týždeň bol finančne dosť náročný. Ďalším, ale príjemným  prekvapením bolo, že v supermarketoch som nenašla pečivo, ako som bola zvyknutá doma. Museli sme si ho chodiť kupovať do malých pekární, ktorých ale bolo v meste veľa, takže s tým nebol žiaden problém. Bolo nám vysvetlené, že takýmto spôsobom sú podporovaní drobní podnikatelia. Myšlienka sa nám zapáčila, cenovo to bolo prijateľné, a tak sme si v pekárničkách kupovali pečivo neustále. Nevedela som sa ho nabažiť. :-D

Stravovanie

Bolo zabezpečené v nemocničnej jedálni. Dostávali sme dvakrát denne teplé jedlo len v pracovné dni, cez víkend sme boli odkázaní na seba. Vybrať sme si nemohli, ale bolo možné dopredu, ešte pred odjazdom si  zahovoriť vegetariánsku stravu. Veľmi sympatické bolo, že ku každému obedu sme dostali koláčik, a naše kuchárky boli tak zlaté, že nám nikdy neodmietli dať dupľu.

Stáž

Celý mesiac som strávila  na rádiologickej klinike. Nemocnica v Rijeke je rozdelená na tri časti- Rijeka, Sušak a Kantrida. Mňa zaradili do časti Rijeka, ale po dohode s primárom bolo možné to zmeniť, lebo každá jedna sa zameriavala na niečo iné. Bolo tiež možné zmeniť kliniku na jeden alebo viac dní, dalo sa tak vidieť zaujímavé veci takmer na všetkých oddeleniach.

S výberom som bola veľmi spokojná, väčšina zamestnancov vedela anglicky, komunikácia bola bezproblémová, veľkou výhodou bolo, že chorvátština je tak podobná so slovenčinou aj češtinou. S pacientmi sa dalo rozprávať anglicky alebo tiež lámane slovensky.

Celkovo na oddelení bolo veľa mladých lekárov a boli ochotní mi ukázať všetko, čo som len chcela. Plne rešpektovali moje rozhodnutia a všetko to bolo na báze dobrovoľnosti. Certifikát som získala po absolvovaní 80 % stáže.

Mesto

Rijeka je prístavné mesto. To bolo vidieť na každom kroku. Napriek tomu sme našli veľmi pekné miesta a ku každému sa viazala nejaká legenda. Pláže boli vzdialené asi 4 kilometre od centra, bolo ich tam niekoľko, každá bola niečím výnimočná a určite sa oplatí navštíviť všetky. Vo voľnom čase sme cestovali do okolia. Chorváti mali výborný sociálny program a trávili s nami veľa času. Boli srdeční a veľmi ochotní. Vzali nás napríklad do Opatije, Splitu, Zadaru, navštívili sme mestá na Istrii ako Motovun, Pula, Rovinj, samozrejme  Plitvické jazerá, tiež blízko bola Ľubľana alebo Terst. Vzali nás ochutnať aj typické morské jedlá, ukázali nám miesta, ktoré by sme ako turisti nikdy nenašli.

Mala som veľké šťastie a v júli bolo nádherné počasie. Pršalo tam len 2 či 3-krát. Domáci však tvrdia, že Rijeka patrí medzi najdaždivejšie mestá v Chorvátsku, preto doporučujem vziať si pre istotu dáždnik. Pláže boli skalnaté, preto si určite nezabudnite topánky do vody. Ja som zabudla a z mora som vychádzala celá dorezaná. Ježkovia v mori vôbec neboli, akurát skalky v mori boli veľmi ostré.

Záver

Celkovo hodnotím túto stáž veľmi kladne. Obohatila ma nielen zo stránky medicínskej, ale aj vzťahovej. Spoznala som Chorvátsko aj z iného uhla ako len dovtedy turistka. Cítila som sa tam príjemne, a to hlavne vďaka ľuďom z CroMSICu (čo je chorvátska obdoba IFMSA). Pomáhali nám so všetkým, čo sme potrebovali. Stáž v tejto preto krajine vrelo odporúčam.