Osijek, Chorvatsko

Klinická stáž IFMSA

Jméno účastníka: Magdaléna Krupárová

Termín: srpen 2015

Doprava:

Doprava nie je v organizácii stáží IFMSA zahrnutá, každý študent si ju musí vybaviť sám. Cestovala som vlakom do Zagrebu, s prestupom v Budapešti. Zo Zagrebu som sa autobusom (cca 15€, 3,5hod)

Do Osijeku som sa dostala ráno okolo 5, 1.8., čo vyšlo na sobotu. Na stanici ma čakala kontaktná osoba- miestny študent, ktorý ma zaviezol na internát, ukázal mi ubytovanie a stručne vysvetlil, ako sa dostať do nemocnice.

Ubytovanie:

Bol sme ubytovaní na nových internátoch, izby boli pre 2 ľudí, všetci sme bývali na 1 poschodí vedľa seba, čo bola obrovská výhoda. Do nemocnice sme to mali 10min chôdze.

Mesto:

Osijek je 4. najväčšie mesto v krajine avšak v letným mesiacoch je viditeľné, že sa nenachádza pri mori a nejde o žiadnu turistickú oblasť. Väčšina ľudí sa v lete presúva na juh a ako sme bohužiaľ zistili, urobili tak aj miestni študenti, ktorí nás mali mať na starosti.

Mesto ako také nie je veľké, všade sa dá zájsť pešo. Je potrebné sa pripraviť na to, že čašníci v miestnych podnikoch nie sú zvyknutí na turistov a podľa toho sa aj správajú. Úroveň angličtiny v reštauráciách, baroch a kaviarňach by som si vedela predstaviť aj vyššiu.

Strava:

Stravu sme mali zabezpečenú v nemocničnej jedálni, kde sa stravoval aj nemocničný personál (resp. mal možnosť sa stravovať, zas až tak to nevyužívali, hlavne nie doktori). Varili sa 3 jedlá denne, raňajky boli viac menej voliteľné, mohli sme si povedať čo chceme, obedy a večere boli teplé jedlá. Na môj vkus absolútne nevhodné do podnebného pásma a teploty, aká tam v auguste bola, ale človek sa nemohol sťažovať a ak sa aj sťažoval, mohol sa ísť najesť do mesta. To sme dosť často aj robili ale nenatrafili sme na vyložene lokálnu špecialitu. Nič typické, škoda.

Organizácia pobytu a miestni študenti:

Asi 2 mesiace pred príchodom sme boli na FB pridaní do skupiny pre prichádzajúcich študentov na leto 2015. Členovia CROMSIC (obdoba IFMSA) s nami týmto spôsobom komunikovali, pridávali informácie o Chorvátsku,  o meste Osijek, ako sa tam dostať využitím rôznych druhov dopravy a ako sa orientovať na chorvátskych stránkach pre autobusy/ vlaky, atď.

Čo sa týka komunikácie tvárou v tvár priamo na mieste, to už bolo horšie. Ako som spomenula, všetci odišli k moru. Môžem bez prikreslenia povedať že sme boli vrhnutí do reality v neznámej krajine, kde sme nepoznali nikoho, nevedeli sme kam chodiť vo voľnom čase ani ako sa tam dostať. Miestnych študentov sme videli na začiatku stáže, kedy nás v prvý pracovný deň zobrali do nemocnice a predstavili nás našim doktorom, a potom o pár dní neskôr, keď od nás vyberali peniaze na sociálny program. Znie to drsne ale bohužiaľ. Na druhej strane musím uznať, že asi aj takéto správanie zo strany Chorvátov nás ako skupinku medzinárodných študentov spojilo a utužilo.

Sociálny program:

V rámci nášho pobytu bol pre nás pripravený sociálny program. Nebol vôbec bohatý ale bol. 1. týždeň vo štvrtok sme mali zoznamovaciu party, čo sme poňali dosť sarkasticky (predsa len sme sa už za skoro týždeň poznali) ale aspoň sme sa mohli spoznať s 2 chorvátskymi medičkami z CROMSICu.

V priebehu 2. týždňa nám dohodli komentovanú prehliadku mesta- opäť sarkazmus, do 14 dňoch už sme mali celé mesto prechodené hore- dole. V druhom týždni sa konala takisto aj International Food and Drink Party, kedy každý uvaril/ pripravil/ doniesol niečo typické pre svoju kuchyňu. V bojových podmienkach internátnej dvojplatničky sme to s 3 hrncami zvládli všetci 14 z 8 rôznych krajín.

Ku koncu stáže bola možnosť zúčastniť sa Celonárodného programu, ktorý spojil medikov na stážach vo všetkých 3 mestách v Chorvátsku počas 5- dňového výletu k moru. Z hľadiska finančného (keď som si prepočítala že by som vlastne platila za 3 dni strávené v autobuse a dva na pláži) a tiež kvôli faktu, že čas strávený v nemocnici bol pre mňa neporovnateľne lepší, som sa tohto výletu nezúčastnila.

Klinická stáž:

Zámerne som túto časť nechala na koniec, pretože bola najlepšia. Hovorím za seba, z rozprávania ostatných, ktorí boli na iných oddeleniach, príp. robili stáž výzkumnú, to až tak slávne neznelo.

Z oddelení, ktoré som si vybrala do preferencií mi bola pridelená Traumatológia. Spolu s ďalšími 2 medikmi nás však všetkých 3 zlúčili do jednej skupinky a fungovali sme spolu na chirurgii, s tým že sme mohli voľne rotovať. Prvý týždeň sme teda strávili na Abdominálnej chirurgii, druhý týždeň sme sa rozdelili, 1 šiel na Kardio a s babou z Estónska sme boli na Traume. Tam sa nás ujal mladý doktor, ktorý nám veľa vecí vysvetlil a naučil. Od techniky chirurgického šitia po čítanie RTG snímkov.

Tretí týždeň sme sa opäť všetci 3 spojili na Kardiochirurgii, kde sme sa dostali aj k väčším operáciám ako asistenti hlavného chirurga.

Okrem profesionálneho prístupu doktorov (angličtina na perfektnej úrovni bola samozrejmosťou) sa nám venovali aj po osobnej stránke vo voľnom čase. Prakticky nám nahradili miestnych študentov s tým že nás brali na výlety, trávili s nami veľa času a to aj cez víkendy.

Záver:

Napriek prvotnému sklamaniu z dezorganizácie celého mesiaca, som bola po príchode do nemocnice nadšená postojom našich doktorov. Mala som možnosť dostať sa k operáciám, na ktoré by som sa tu dostala len veľmi ťažko, nehovoriac o možnosti asistencie a vlastného operovania. Okrem klinických zručností mi stáž dala určite mnoho aj po osobnej stránke, mala som možnosť vidieť inú krajinu a nakuknúť aj tam, kde bežní ľudia nevidia (predsa len- kto vie, čo sa deje na operačných sáloch?), stretnúť medikov z celého sveta a zdieľať s nimi skúsenosti ale hlavne, nájsť dobrých kamarátov, či už z radov študentských alebo doktorských, s ktorými máme v pláne celú akciu neformálne o rok zopakovať!

Každému kto váha radím ísť. Ak ste dostali Osijek, choďte!! Aj zlá skúsenosť je skúsenosť a verte mi, v konečnom dôsledku to zlé vôbec nebude, aj keby neviem čo bolo! :-)