Riga, Lotyšsko

Klinická stáž IFMSA

Jméno účastníka: Ján Švihra

Termín: léto 2014

Príprava pred stážou a doprava:

Stáž v hlavnom meste Lotyšska, Rige, som si zvolil z viacerých dôvodov. Riga sa mi zdala ako veľké a zaujímavé európske mesto, kam by som sa len tak asi nedostal. Zároveň po mne neboli vyžadované žiadne špecifické lekárske testy (výtery z krku, séria RTG snímok). Skoro na to som zistil, že Lotyšsko tento rok prijalo Euro (očividne som Slovák, takže výhoda). Komunikácia s kontaktnou osobou bola najskôr problematická – v systéme IFMSA na webe sú uvedené staré kontaktné údaje. Našťastie ma na facebooku našla šéfka lotyšskej vetvy IFMSA, zodpovedala moje otázky a povedala mi, že mám čakať. Týždeň pred odletom mi napísala moja kontaktná osoba, ktorá mi počas pobytu viackrát pomohla. Na letisko ma ale počkať nikto neprišiel, keďže som prilietal posledný. Študentský domov som našiel bez väčších problémov, taxikár vedel základy angličtiny. Dopravu som teda zvolil letecky – nízkonákladová AirBaltic lieta každý deň z Prahy aj z Viedne. Ceny leteniek nie sú vysoké, avšak v prípade potreby sa nedá zmeniť deň odletu. Poistenie som riešil cez cestovnú agentúru, v ktorej som si kúpil aj samotnú letenku. Spiatočný let som si kúpil v Rige celkom pohodlne cez smartfón priamo na stránkach AirBaltic, vyšiel ma tak lacnejšie.

Ubytovanie:

Býval som spolu s ostatnými medikmi v stredoškolskom študentskom domove. Z politických dôvodov sa paneláky v Rige nezatepľujú, náš domov bol ale jednou z mála výnimiek, bol zrekonštruovaný zvonku aj zvnútra. Nábytok bol nový, kúpeľňa vykachličkovaná v pekných farbách. Nič nie je dokonalé, a tak nám chýbali okenné rolety a pre všetkých na izbe bol len jeden kľúč (boli sme dvaja na izbe pre štyroch, ostatní boli tiež po dvoch či troch). Kuchynka bola jedna na poschodí s miniatúrnou chladničkou, hrnce bolo treba kúpiť. Internet nebol ani wifi ani lan, ale mobilní operátori ponúkali lacnú simkartu s niekoľkými giga mobilného internetu. Na stravu sme dostali 60 Eurovú kartu do vybranej siete hypermarketov, čo na mesiac nie je bohviečo. Posteľné prádlo stálo 10 Eur na mesiac a pravidelne ho menili, v domove bola aj práčka. Na vrátnici vždy niekto sedel, úroveň angličtiny záležala na konkrétnej osobe (starší pán nevedel takmer nič a myslel si, že sme stredoškoláci).

Stáž:

Prax som vykonával na Ortopedicko-traumatologickom oddelení veľkej monoblokovej nemocnice na kraji mesta. Keďže je mesto postavené pompéznym komunistickým štýlom, nové štvrte sú spojené širokými bulvármi, doprava zaberá viac času. Snahu o modernizáciu je cítiť – nové trolejbusy sú aj klimatizované. Na dopravný podnik ale vrhá zlé svetlo niekoľko chýb a nepríjemných zážitkov. Zmätočné označenie zastávok (na kilometrovej ulici sú rozmiestnené tri rôzne zastávky v troch rôznych smeroch a všetky sa volajú rovnako), je pri prestupe dosť nepraktické. Starý pokazený trolejbus sa zas postaral o pár vtipných chvíľ (veľký hluk a všetci sme museli vystúpiť na krajnicu rýchlocesty) práve v momente, keď sme sa najviac ponáhľali. Nelogická elektronická kontrola lístku zas bola vhodným terčom vtipov (mal som mesačný lístok za 40 Eur a počas každej jazdy som si ho musel niekde v autobuse „pípnuť“ , či náhodou môj mesiac ešte neskončil – najväčšia sranda je to v preplnenom autobuse). Samotná prax bola celkom príjemná, paleta operácií na ortopédii je na svetovej úrovni. Chirurgovia potrebovali ľudí na držanie hákov, občas nám dovolili píliť či šróbovať. Čakal som však väčší záujem, za celý čas nám poriadne vysvetlili len pár vecí a niektoré sestry boli naozaj nepríjemné. Jeden medik absolvoval prax na kardiochirurgii, kde ho brali za druhého operatéra, čo bolo lepšie. Naše oddelenie je, zdá sa, populárne, bolo nás až šesť. Hygiena v nemocnici je kapitola sama o sebe, Lotyši sa to snažia zlepšiť. Nemocnice sa rekonštruujú, niektoré časti sú nové, operačné sály boli klimatizované, ale popri nich sú stále aj časti pôvodné (najviac ma bavili izolepou polepené staré podlahy).

Mesto a výlety:

Riga je kultúrne mesto, čo dokazuje aj titul Európske hlavné mesto kultúry 2014. Počas dlhej histórie sa tu striedal najmä nemecký a ruský vplyv. Spomedzi veľkého množstva múzeí odporúčam navštíviť niekoľko naozaj zaujímavých. Art noveau múzeum je vlastne byt zariadený v secesnom štýle na ulici plnej nádherných secesných budov, ktorých koncentrácia v Rige patrí medzi najväčšie na svete. Rovnako zaujímavé je aj Múzeum okupácie v centre mesta, ktoré je zadarmo a dokumentuje smutnú históriu Lotyšov (najskôr ich okupovali komunisti, potom nacisti a potom znovu komunisti až do roku 1991). Za návštevu stojí aj staré Múzeum medicíny, ktoré dokumentuje prvé pokusy o liečbu, stredoveké trhanie zubov aj vybavenie ruských kozmonautov na ceste do vesmíru. Kostoly v Rige sú krásne zvonku a veľmi jednoduché zvnútra – to ale neplatí o pravoslávnom chráme, ktorý je gýčovo veľkolepý. Zaujímavým zážitkom je i cesta preskleným výťahom do baru na 26. poschodí hotela s výhľadom na celé mesto. Opera v Rige bola otvorená aj počas leta, hrala takmer každý deň a ceny začínali niekde pri 6 Eurách, takže sme tam boli celkom často. Opera leží pri malej rieke, ktorá sa vlieva do rieky Daugavy a okolo nej je postavený nádherný park s mnohými kvetinami, sochami a romantickými mostmi, popod ktorými je možné sa člnkovať. Stánky so zmrzlinou sú na každom rohu. Odporúčam návštevu Národnej knižnice – je na druhom brehu Daugavy, je voľne prístupná a veľmi pôsobivá. Zaujímavé je prejsť pár metrov za roh, kde sa otvára svet zrúcaných domov a chatrčí – s modernou knižnicou to robí až ázijský kontrast. Milovníkov športu nadchne napríklad ostrov Lucavsala, ktorý leží v strede rieky a poskytuje plážový volejbal aj posilňovňu pod holým nebom. Mežaparks je zas skvelý na korčuľovanie a plávanie, leží na brehu jedného z mnohých jazier v okolí a piesočnú pláž dopĺňa teplá voda (voda v jazerách i rieke Daugave je oveľa teplejšia ako v Baltskom mori). Mesto je priateľské aj k cyklistom (vedľa hlúpej štvorprúdovej diaľnice na nábreží vedie cyklotrasa aj na ostrovy a do historického centra) a kávičkárom (okolo Gertrúdinho kostola je stará štvrť plná skvelých podnikov rozličných konceptov). Multikino a nákupné centrá Rige tiež nechýbajú. Čo sa týka ďalšieho sociálneho programu, Lotyši sa nám moc nevenovali a keď už, tak vymysleli program, ktorý bol zbytočne drahý. Treba ale pochváliť dve udalosti. Tou prvou je víkend v strede ničoho na severe krajiny. Šli sme vlakmi z modernej hlavnej stanice do mesta Cesis, kde leží krásny hrad. Hradná veža nemá okná, a tak sme vystupovali točitými schodmi a svietili si len lampášmi. Zostup do žalára 10 metrov pod zemou bol tiež napínavý. Potom sme skúsili tradičnú Lotyšskú saunu – domček na údenie mäsa s bylinkami – a noc sme strávili v stanoch. Druhou zaujímavou akciou bola návšteva známej lotyšskej čokoládovej továrne Laima, kde sme síce nevideli továreň, ale sami sme si mohli vyrobiť čokoládové pralinky a potom to všetko zjesť.

Ukončenie:

Podmienkou na získanie certifikátu bolo absolvovať aspoň 16 dní v nemocnici, čo sme hravo zvládli, keďže to nikto nekontroloval.

Celkové zhodnotenie:

Stáž hodnotím ako veľkú životnú skúsenosť. Boj s byrokraciou som zdarne dotiahol do konca a vyrazil na stáž, kde som spoznal mnohých zaujímavých a skvelých ľudí. Osobne si myslím, že môj pobyt bol priemerný. Podpísal sa na tom nedostatočný sociálny program, ktorý sme si následne spravili sami (a lepší). Moje dojmy tiež ovplyvnila priemerná ochota doktorov a množstvo minutých Eur (keď si odmyslím operu, len na strave a doprave som nechal pekne vysokú sumu). Všetko však beriem ako súčasť skvelého zážitku, z pobytu sme odchádzali nadšení. Na záver jedno zamyslenie – všetkým medikom vadila povaha Lotyšov – sú nespokojní, nevrlí, neutrálni až mrzutí. Myslím, že sa na nich podpísali nekonečné okupácie, komunizmus aj kapitalizmus. Dúfam, že sa to časom zlepší, určite Rigu ešte navštívim.