Monterrey, Mexico
Klinická stáž IFMSA
Jméno účastníka:Denisa Osinová
Termín: červen 2008
Organizácia cesty:
LEO z Monterrey sa nám ozval hneď po tom ako prebehlo rozdeľovanie vybraných študentov a bolo to dostatočne dopredu. Môžem povedať, že som bola aj prekvapená ako hladko to prebiehalo. Poslal nám email o ubytovaní aj s fotkami a mapou aby sme vedeli do čoho a kam ideme.
Doprava:
Cena obojsmernej letenky nebola až taká astronomická akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vyberali sme letenku tak aby sme sa vyhli USA kvôli vízam. Takže sme leteli Viedeň-Madrid, Madrid-Mexico city, Mexico city- Monterrey. Celkový letový čas cesty bol 16,5 hod a celkovo nám cesta trvala približne 22hodín. Keď sme prileteli do Monterrey vzali sme si taxík na adresu ktorú sme obdržali. Na letisku si vyberiete spoločnosť, ktorá Vás odvezie a ceny majú všetky rovnakú. Zaplatíte vopred a tým pádom máte záruku, že vás taxikár nebude voziť cez všemožné ulice aby zarobil. Adresu sme po menšom hľadaní naši a hneď sme sa ubytovali.
Ubytovanie:
Ubytovanie bolo 10 min pešo od nemocnice a s internetom, klimatizáciou, DVD, televízorom, vlastným sociálnym zariadením takže to bolo príjemné prekvapenie. Každý deň nám ho upratovala domáca a nosila nám jedlo. Bývali sme na izbe dve. A celé to vyzeralo ako malá vila s átriom v mestskej zástavbe. Bolo to dostatočne zabezpečené proti cudzím ľuďom.
Monterrey:
Je to mesto s 5 miliónmi obyvateľov, uprostred pohorí a v púšti. Je to moderné veľkomesto s bohatými, ale aj veľmi chudobnými štvrťami. Údajne je to najbezpečnejšie mesto v Mexicu.
Nemocnica a stážovanie:
Nemocnica bola tzv. public čo znamenalo, že bola pre nepoistených ľudí. To znamenalo, že na pohotovosti ležali ľudia po zemi a nebolo dostatok vybavenia ani peňazí. Pacienti boli najchudobnejší často krát sa vedeli sotva podpísať.
Ja som bola na ortopédii a traumatológii, kde sa o mňa staralo 25 rezidentov. Ráno boli prednášky a prezentácie prípadov z minulého dňa a potom sa šlo buď na ambulanciu alebo na sál. Rezidenti boli veľmi priateľskí a spoločenskí, okamžite ma prijali medzi seba. Šéf rezidentov a môj učiteľ sa staral o to aby som mala vždy čo robiť a aby som sa nenudila. Tak som vždy asistovala, naučili ma šiť, reponovať, vŕtať a šróbovať, hodnotiť snímky, sádrovať a mnoho iných vecí. Ostávala som s nimi často na nočných službách pričom sme sa tam naozaj nenudili, keďže nemocnica mala jednu z najlepších shock-trauma unit v Mexických štátoch. Trebalo si trocha zvykať na postrieľaných ľudí, potetovaných väzňov, ozbrojených policajtov, reponácie a vŕtania s minimálnou analgéziou a diagnózy ktoré u nás máme len v knihách.
Celý deň som chodila oblečená v zelenom sálovom oblečení (scrubs), ktoré som si musela zaobstarať sama a v bielom plášti. Nie je dovolená otvorená obuv a ani krátke nohavice. Scrubs, rôznych farieb tvarov a veľkostí, je veľmi jednoduché zohnať priamo pri nemocnici.
Strava:
Dva jedlá denne sme mali zabezpečené v nemocničnej jedálni. No k tejto téme len toľko, že nemocničné jedlo bolo stráviteľné, zdravotne nezávadné a malo aj energetickú hodnotu ale chuťovo a vzhľadom bolo jednotvárne a nie zrovna lahodné. Samozrejme vždy sa to dalo zabiť dostatkom štipľavej salsy. Tretie jedlo sme dostávali na priváte.
Počasie:
Každý deň, celý deň bola teplota okolo 40°C a v noci klesala len minimálne. Občas bol nejaký ten obláčik ale nikdy nepršalo. Obdobie dažďov tam začína v červenci a vtedy sa rozširujú aj hemoragické horúčky.
Jazyk:
Málokto z Mexičanov vedel po anglicky a tí čo aj vedeli tak sa hanbili rozprávať. Takže vysvetľovať cestu taxikárom, pýtať si na obed ryžu alebo sa rozprávať s doktormi bol boj. Nehovorím o pacientoch a ľuďoch na ulici. Ja som mala šťastie , že môj učiteľ vedel obstojne po anglicky a ,že sa na mňa niečo nalepilo keď som sa španielčinu učila pred sto rokmi. Preto odporúčam mať aspoň nejaký základ zo španielčiny, hodne vám to uľahčí každodenný život. Medici a predstavitelia IFMSA vedeli celkom dobre hovoriť a tak sme problémy riešili cez nich.
Záver:
Táto stáž mi splnila všetky moje predstavy a umožnila veci o ktorých sa mi ani nesnívalo. Každý jeden deň bol úplne skvelý a môžem povedať ,že na tie 4 krátke týždne budem ešte dlho s úsmevom spomínať. Chcem sa poďakovať IFMSA , že som mala takúto možnosť. Skúsenosti a zážitky, ktoré som tam nazbierala sa nedajú nijak vyčísliť. V mojich očiach Mexico ostane jedna úžasná krajina plná priateľských a štedrých ľudí.
Samozrejme, že všetko sa sem napísať nedá a tak ak by ste mali nejaké dotazy píšte na adresu: sabhha@seznam.cz,rada odpoviem.