Taiwan

Jméno účastníka: Hana Študentová, Alexandra Vinceová

Termín: 26. 6. - 30. 7. 2002

Prečo Taiwan?  Zčasti ovplyvnené zážitkami študentov, ktorí tam boli minulý rok a zčasti zvedavosť.  Kvalita ´Made in Taiwan´, taifúny, preľudnenosť, ryžové plantáže, chudoba, orientálna medicína? Posúdte sami:

Vyrážalo sa 26.6. z Viedne s British Airways, cez Londýn , odtiaľ s Cathay Pacific do Hong Kongu a do Tai-pei, hlavného mesta Taiwanu.  Celkom trvala cesta 16 hodín, letenka stála 26.000 Kč. Cathay Pacific bola dobrá voľba, lebo na rozdiel od China Airlines sme mali väčší komfort.

Čo potrebujete na, aby ste sa dostali až do lietadla:

víza – dajú sa vybaviť v Prahe alebo vo Viedni, vydajú vám ich za dva dni, ale i napočkanie

očkovanie – nie je nutné, ale doporučuje sa – brušný týfus, hepatitída A,B a preočkovanie tetanu

poistenie – je dobré ho mať, ale v nemocnici sa to dalo zariadiť aj zdarma (čítajte ďalej)

peniaze – vezmite si americké doláre alebo platobné šeky, dostanete vreckové (kapesné)

batožina – obmedzená na 26 kg a príručná mohla vážiť 8 kg

fotky – je fajn mať pri sebe aspoň dva kus

A čo by vás ešte mohlo zaujímať:

počasie – je dosť nevyspytateľné, pretože letné mesiace sú obdobím tajfúnov a letný lejak vás môže zastihnúť nepripravených kdekoľvek a kedykoľvek

teploty – v lete cez deň teplomer nezíde pod 30 stupňov, ale v nemocnici a na sáloch sme pokojne zužitkovali aj svetre.  To isté platí o reštauráciách, kde je všade premakaný klimatizačný systém J

Let bol v pohode až do Hong Kongu, kde nám ohlásili po nástupe do lietadla, že máme malý technický problém, načo som sa postavila, ale Hanka ma s kľudom angličana stiahla späť do sedadla a zahlásila: „chce to pohodu-jazz“, čo sa potom stalo heslom nášho pobytu na Taiwane.  Po trojhodinovom meškaní sme úspešne doleteli to Tai-pei, kde nás už nedočkavo čakali Susan a Sheena, nasadli sme do autobusu a trojhodinová cesta do Tai-chung bola pred nami. Prvé prekvapenie bolo v autobuse, kde boli veľké kožené kreslá s televíziou. Do Tai-chung sme došli o tretej ráno, ubytovali sme sa na babskej koleji na poschodových posteliach, čo bol dosť veľký problém, lebo Saška mala problémy s kolenom a spala na zemi, druhý deň nás presťahovali na dvojposteľovú izbu s kúpeľňou, televíziou, chladničkou a klimatizáciou.  Maximálny komfort.

Koleje sú super vybavené, na chodbe sú verejné telefóny, stačí si kúpiť kartu za 100 alebo 200 NTD (new taiwanese dollar , 1NTD= približne 1Kč), a ešte sú tam kohútiky s pitnou vodou – studenou, teplou a horúcou.

Druhé ráno sme šli na oddelenie, kde sme sa stretli so Sophie, sekretárkou z chirurgie.  Poukazovala nám nemocnicu, zoznámila s doktormi, ukázala PET a SPECT a gama nože, z čoho sme boli milo prekvapené, vzhľadom k našim prvotným predstavám o Taiwane.  Potom nás pozvala na obed. V nemocničnej jedálni sme sa stravovali každý deň, veľký výber čínskych jedál, zeleniny, ovocných džúsov a kopec neidentifikovateľných pokrmov a tekutín.

Zišla sa nás postupne skupinka siedmych dobrodruhov, zčasti individualistov, ale správne trafených, z rôznych kútov Európy.  A kto sa o nás staral? Všetci. Doktori aj študenti Tai-chungskej Chung Shan Hospital.  Bolo ich 10, veľmi milí a ochotní a mali pre nás vymyslený program na celý pobyt. Ale najprv práca, potom zábava.

Hneď na začiatku nám Sophie dala vybrať odvetvia chirurgie, o ktoré by sme mali záujem.  Dali nám možnosť ísť každý týždeň na iné oddelenie.  Hanka si vybrala GIT-chirurgiu, endokrinológiu a kardiochirurgiu a Saška mala ortopédiu, plastickú chirurgiu a pediatriu.  Doktori boli veľmi ochotní, od začiatku nás brali na sál, a potom, ako sme nadobudli ich dôveru, nechali nás aj asistovať.  Stále bolo čo robiť, zamestnávali nás každú minútu, dokonca nám niekedy dali priniesť obed na operačnú jedáleň, pretože bolo veľa roboty.  Raz sme sa zmienili o tom, že by sme si radi skúsili natrénovať zašívanie na nejakých látkach, a tak nám Sophie vybavila prasačie nôžky, aby sme to mali zčasti autentické.  Potom sa nám venoval šéf nemocnice a ukazoval nám rôzne druhy stehov. 

Taiwanci sú veľmi ochotní a nič pre nich nie je problém.  Viz príklady:

Hanka mala problémy so zubami, a keď už trpela asi piaty deň a od bolesti sa už nevládala hrať na hrdinu, tak sa priznala Sophie, ktorá zdvihla telefón, niečo zabľabotala taiwansky a Hanka sa ocitla na zubárskom kresle a za 20 minút jej chýbala 1/16 permanentného chrupu, čož boli dve osmičky. 

Aleš (študuje piaty rok v Prahe) okrem toho, že mu hneď prvý deň na Taiwane vytrhli stoličku,  mal problémy zažívacieho charakteru, a preležal si na infúzkach celú noc.

Saška mala už pred Taiwanom problémy s kolenom, ale pre našich milých Taiwancov nebol žiadny problém poslať ju dvakrát na MR a dvakrát na RTG a určili jej indikácie k operácii, čoho sa hneď chytil ortopéd a ponúkol jej operáciu.  Nechcela si ale kaziť pobyt, a tak sa rozhodla pre konzervatívnu liečbu a minimalizovala záťaž.

Veškerá táto starostlivosť plus kilá liekov boli zdarma a na všetko Sophie hlásila „No problem“

A teraz zábava:

Prvý víkend sme sa vybrali do hôr na piknik, ktorý trval osem a pol hodiny, z toho bolo iba osem hodín cesty.  Ale pre Taiwancov neboli vzdialenosti nejako zvlášť podstatné a dlhé trate im nerobili vrásky.  A aby nás dostali do najkrajšieho prostredia, boli ochotní cestovať aj celé hodiny. 

Druhý víkend sme šli so študentami do Tai-pei, kde nás povodili po múzeách, pamiatkach, prístave a národnom parku.  Videli sme kopec chrámov, nočný market, park so sopečnými útvarmi. 

Tretí víkend  nás zobrali doktori so svojimi rodinami na výlet do hôr, kde sme si pochodili pár kilometrov, videli sme park s najstaršími stromami na Taiwane, romantici ocenili východ slnka, my praktici sme šli z postele rovno na raňajky. 

Štvrtý, sme išli so študentami do oblasti Tainan, ktorá je známa tým, že sa tam nachádza najviac chrámov, najstarší chrám Confucious Temple a najväčší chrám Temple of Holy Mother. Cestou sme videli továreň na výrobu  vína, leknínovú farmu, zobrali nás na bambusovú loď, navštívili sme farmu na chov krabov, vyliezli na soľný vrch a obliekli nás do národných krojov. 

A tak sme sa cítili trochu dosť zdĺžení a rozhodli sme sa, a vlastne to bol aj pocit, že nám chýba európska strava, že im niečo uvaríme.  Nakoniec z toho niečoho boli štyri chody a večera pre 20 ľudí.  Najväčší úspech mala polievka a piškótový koláč.

No, a potom sme sa rozhodli dobrovoľne sa vzdať každodenných obedov a večier, na ktoré nás brali a pohodlia internátu a vybrali sa cestovať sami dve.  Keďže sme sa potrebovali dostať na druhú stranu ostrova a celý železničný systém nefungoval kvôli zemetraseniu zpred dvoch rokov, oni sa rozhodli, že nám zaplatia letenku do Hua-lien, ktoré je na východnom pobreží.  Behom piatich dní sme obišli celý ostrov, videli mnoho chrámov, vodopády, horúce pramene, bývali sme v katolíckej ubytovni, na rôznych kolejích i na pláži Pacifiku v stane.  Stretli sme tam pár zahraničných turistov i ľudí, ktorí v okolitých krajinách učili angličtinu a na Taiwan prišli relaxovať. 

Až do výletu sa o nás starala Sophie a keď sme potrebovali niečo vybaviť, tak sa ona dohovárala v čínštine. Ani sme si neuvedomili, čo v nej máme, keď sme sa potom museli dohovárať v medzinárodnom jazyku – rukami, nohami J.

Po mesiaci sme sa rozlúčili s nádherným prostredím a skvelými ľuďmi, zostali nám super spomienky a odporúčania pre ostatných, ktorí by niekedy chceli navštíviť túto exotickú krajinu.

V prípade hlbšieho záujmu nás môžete kontaktovať:

Hanka Študentová  - hanastudentova@email.cz

Saška Vinceová – matrix3@email.cz

.